radovan bries " fotograf do každého počasia "
Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice Hrad Levice

Hrad Levice

Hrad v Leviciach, situovaný blízko centra okresného mesta, je významnou historickou pamiatkou. Jeho dnešná podoba je zakonzervovaná zrúcanina, ktorá zahŕňa zachovalé časti horného hradu vrátane gotického paláca a východnej bašty. Tento hrad pochádza z druhej polovice 13. storočia a je považovaný za jeden z najstarších obranných objektov v regióne. Súčasťou areálu hradu je Tekovské múzeum, ktoré poskytuje návštevníkom možnosť preskúmať expozície o histórii, kultúre a archeológii regiónu. Hrad je obľúbenou destináciou pre milovníkov histórie a ponúka jedinečný pohľad na stredovekú architektúru spojenú s regionálnou kultúrnou identitou.
Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov Hrad Beckov

Hrad Beckov

Vápencové bralo nad brodom Váhu na pomedzí Trenčianskej a Nitrianskej župy malo značný strategický význam, a preto tu v 13. storočí postavili kamenný hrad. Skladal sa zo štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorej pripojili hradný dvojposchodový palác. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. V druhej polovici 14. storočia hrad vlastnili Stiborovci, pôvodom z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Za ich vlády prežil hrad, z ktorého urobili stredisko svojich rozsiahlych majetkov, svoj najväčší rozmach. Na prelome 14. a 15. storočia pristúpili k jeho honosnej prestavbe, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V polovici 16. storočia hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu a zvýšili obvodové múry hradu. V tom čase bol hrad už vo vlastníctve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v roku 1646 si hrad a panstvo rozdelili ich nástupcovia. Tí sa však už tak nestarali o jeho údržbu a opravy a hrad začal pomaly chátrať. Požiar, ktorý vypukol na hrade roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený.
hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov hrad Hrušov

Hrad Hrušov

Zrúcanina hradu Hrušov na skalnatom kopci Skalka je dôkazom strategického významu tejto lokality v histórii. Tento stredoveký hrad kedysi slúžil ako životne dôležitý strážca nad kľúčovou obchodnou cestou, ktorá spájala Požitavie a Ponitrie. Hoci presný pôvod pevnosti zostáva zahalený tajomstvom, historické záznamy prvýkrát spomínajú jej existenciu v roku 1253, čo naznačuje jej dlhodobú úlohu v regióne. Impozantná gotická architektúra hradných zrúcanín, postavená z miestneho čierneho kameňa, priťahuje pozornosť, keď návštevníci dnes túto lokalitu skúmajú. Napriek snahám o rekonštrukciu v priebehu storočí, evokujúce pozostatky hradu Hrušov neprestávajú uchvacovať turistov, ktorí sú odmenení nádhernými panoramatickými výhľadmi na okolitú chránenú Ponitriansku vrchovinu z vyhliadky hradu. Strategická poloha na vrchole kopca s panoramatickými výhľadmi urobila z Hradu Hrušov neoddeliteľnú súčasť zabezpečenia lukratívneho obchodu, ktorý týmto koridorom prúdil, čím hrad získal kľúčovú úlohu v hospodárskom a politickom vývoji stredoveku v tejto časti Slovenska. Dokonca aj vo svojom zvetranom stave je impozantná silueta hradu silnou pripomienkou trvalého dedičstva miesta ako strážcu životne dôležitých obchodných ciest, ktoré kedysi križovali tento malebný región.
Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč Hrad Branč

Hrad Branč

Hrad Branč, hoci je považovaný za zrúcaninu, patrí medzi zachovalé hrady s upravenými a zakonzervovanými hradbami, vďaka čomu pôsobí dojmom starostlivo udržiavaného historického miesta. Nachádza sa v Myjavskej pahorkatine nad obcou Podbranč, vo výške 475 metrov nad morom a rozkladá sa na ploche približne 7500 m². Tento hrad bol postavený v rokoch 1251 – 1261 ako pohraničná pevnosť na ochranu ciest vedúcich cez Malé Karpaty. Počas svojej histórie sa tu vystriedalo až 40 majiteľov, medzi ktorými boli aj významné osobnosti ako Matúš Čák Trenčiansky, kráľ Karol Róbert a Matej Korvín. Branč ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu a vďaka svojej zachovalosti je obľúbenou destináciou pre milovníkov histórie i turistiky. Cesta k hradu je pomerne krátka, trvá len približne 5 minút pešo od parkoviska pri miestnom cintoríne. Výborná dostupnosť a starostlivosť o hrad robia z neho obľúbené miesto na návštevu.
Hrad Devín Hrad Devín Hrad Devín Hrad Devín Hrad Devín Hrad Devín Hrad Devín Hrad Devín Hrad Devín Hrad Devín Hrad Devín Hrad Devín Hrad Devín Hrad Devín

Devín

Devín s Bratislavským a Nitrianskym hradom patria medzi historicky najstaršie doložené objekty na Slovensku. Devín je časť Bratislavy a má asi najbohatšiu históriu hradných sídiel v krajine. Prítomnosť rímskeho a keltského etnika sa spája práve s hradiskom. Hrad bol svedkom slávy a pádu Veľkej Moravy, prvého štátneho útvaru slovanských predkov na Slovensku a bol dôležitou súčasťou pohraničných pevností Uhorského kráľovstva. Devín tvorí s Bratislavským hradom reprezentatívnu historickú dvojicu národnej histórie. Devín z južnej strany chránili močiare s Dunajom a zo západu rieka Morava. Vypína sa na masívnom brale a preto zo strategického hľadiska bol prirodzenou ochranou Devínskej brány do vstupného priestoru Karpatskej kotliny. Podľa objavených nálezov bolo skonštatované, že doteraz najstaršie osídlenie Devína sa datuje na obdobie mladšej doby kamennej 5000-4000 rokov pred Kristom.
Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Hrad Muráň - Gemer - Syslovisko - Muránska planina Jeseň na Muráni - Gemer Jeseň na Muráni - Gemer Jeseň na Muráni - Gemer

Hrad Muráň

Muránsky hrad, postavený v 13. storočí ako kráľovský hrad, hral významnú úlohu v ochrane obchodných ciest medzi Gemerom, Liptovom a Zvolenom. Vďaka svojej bohatej a pestrej histórii patrí k najvýznamnejším hradom Gemera. Prvýkrát sa spomína v písomnostiach v roku 1271 pod názvom Muráň. Pôvodná podoba hradu však nie je známa, pretože ho v 15. storočí prestavali. Je pravdepodobné, že už vtedy veľký priestor nádvoria obklopovali hradby s baštami. Ruiny hradu stoja na vrchu Cigánka, vo výške 935 metrov nad morom, na južnom okraji Muránskej planiny. Hrad sa nachádza severne od obce Muráň, ktorá leží na križovatke ciest vedúcich do Tisovca, Červenej Skaly a Revúcej, len 9 km od Revúcej. Pri návšteve tejto oblasti by ste si nemali nechať ujsť Syslovisko, kde môžete obdivovať chránené sysle, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Muránskej planiny. Miestnym symbolom sú tiež voľne pasúce sa kone, ktoré môžete vidieť v okolí. A ak ste milovníkom tradičných pochúťok, určite si vychutnajte známe muránske buchty – lahodnú špecialitu tejto oblasti.

Hrad Fiľakovo

Fiľakovo je mesto na južnom Slovensku, ležiace v regióne Cerová vrchovina v okrese Banská Bystrica, neďaleko hraníc s Maďarskom. Krajina, aj keď prevažne rovinatá, sa v centre mesta dvíha do kopca, na ktorom bol z 12. storočia vybudovaný Fiľakovský hrad. Archeologické nálezy dokazujú osídlenie už od doby medenej. Zámok prešiel čiastočnou rekonštrukciou a je obľúbenou, navštevovanou pamiatkou. Ďalší hrad, Šomoška, ​​leží len 12 km odtiaľto, skutočne na maďarských hraniciach. Zatiaľ čo hrad Fiľakovo kotví mesto, hrad Šomoška stojí na okraji Slovenska. Zvlnené kopce a roviny v regióne majú bohatú históriu, ktorá je evidentná v týchto stredovekých pevnostiach, ktoré sú pútavými destináciami pre milovníkov histórie aj turistov.

Kežmarský hrad

Kežmarský hrad, známy aj ako Kežmarská pevnosť, stojí na mieste kostola z 13. storočia v centre Kežmarku. V roku 1462 bol kostol prestavaný na hrad a v 17. storočí bol upravený na zámok. Dnes v ňom sídli Kežmarské múzeum. Pôvodný Kežmarský hrad bol gotický, pochádzal z prelomu 14. a 15. storočia. Postavili ho na mieste kláštora s kostolom sv. Alžbety, spomínaného už v roku 1251. Prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade je z roku 1447, z čias, keď územie obývala posádka Jana Jiskru z Brandýsa. Dlhé roky bol hrad vo vlastníctve Thökölyovcov. 28. marca 2022 bola na námestí pred zámkom odhalená nadživotná bronzová socha grófa Imreho Thökölyho na koni. Toto pôsobivé umelecké dielo je od maďarského sochára Lajosa Győrfiho.

Hrad Veľký Kamenec

Poďme pre zmenu na východ krajiny do okresu Trebišov. V južnej zemi „tokajskej“ a 2 kilometre od hranice Maďarskej na návrší obce Veľký Kamenec čnie pozostatok hradu s rovnomenným názvom. Hrad postavili v 13. storočí po tatárskom vpáde do Uhorska. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1323. Hrad patril šľachtickým rodinám Šóošovcov, pánov z Pavloviec, neskôr Jánovi Jiskrovi z Brandýsa, ktorý z hradu organizoval lúpežné výpravy. Od neho ho dobylo vojsko Mateja Korvína v roku 1459. Posledným majiteľom bol v 17. storočí Juraj Soós. Nechal vybudovať opevnenie a vykonal rozsiahle opravy. Napokon hrad zbúralo cisárske vojsko v roku 1673 a hrad už nebol obnovený. V súčasnosti na návrší stojí niekoľko hradných múrov a časť veže. Areál predurčuje toto miesto svojou polohou nad obcou na prechádzky a ponúka krásne výhľady na časť Bodrockej roviny.

Mestské opevnenie v Trnave

Trnava je mesto s bohatou históriou a jedinečnou atmosférou. Jej mestské hradby, ktorých výstavba sa začala už v 13. storočí, obkolesujú rozľahlú plochu až 56 hektárov. Vďaka tomu sa Trnava už v stredoveku radila medzi najväčšie mestá strednej Európy! Na rozdiel od iných miest však Trnavčania nepostavili hradby z kameňa, ale z tehál – materiálu typického pre tento región. Táto voľba dodnes dotvára nezameniteľný kolorit mesta. Trnava leží v srdci rovnomennej pahorkatiny, v nadmorskej výške 146 metrov. Práve vďaka svojej polohe na križovatke obchodných ciest zažívala v minulosti rozkvet. Dodnes je pulzujúcim centrom západného Slovenska, kde sa snúbi historická architektúra s moderným životným štýlom. Prejsť sa kľukatými uličkami starého mesta je nezabudnuteľný zážitok!
TOPlist