Kaštieľ v obci Čereňany

História Čerenian siaha stáročia do minulosti, pričom archeologické nálezy datujú osídlenie oblasti do 4. – 5. storočia pred Kristom. Prvá písomná zmienka o obci, vtedy patriacej pánom z Bojníc, je až z roku 1329. V srdci obce stojí kaštieľ zo 17. storočia s nárožnými vežami. Kedysi bol opevnený a obklopený vodnou priekopou a jeho vzhľad zmenila neoklasicistická úprava šľachtických rodín Majthényi a neskôr Hunyadi. Po 2. svetovej vojne sa kaštieľ stal sídlom Štátneho statku a od roku 1955 Miestneho národného výboru. V rámci reštitúcií v roku 1992 sa kaštieľ vrátil dedičom pôvodných majiteľov, rodine Bello, ktorá ho urýchlene predala súkromnej spoločnosti. Rozsiahla rekonštrukcia a prístavba reštaurácie dali nový život tejto historickej budove.

Hrnčiarska Ves

Obec Hrnčiarska Ves má bohatú históriu prepletenú hrnčiarstvom a keramikou. Archeologické nálezy dokazujú, že sa nachádza v okrese Poltár na Slovensku, kde sídlila pilinská kultúra z doby bronzovej. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1285 pod názvom Veľká Suchá. Vznikla okolo hradiska a bola vo vlastníctve šľachtických rodov ako Jánokyovci a Jákoffyovci. Obec Pondelok sa medzitým spomína v listinách z roku 1515. Jej obyvatelia boli známi výrobou škridiel a keramiky. V roku 1769 tu Gabriel Roth založil porcelánku, ktorá vyrábala majolikový riad a kachličky pre kaštiele. Obe obce sa v roku 1964 spojili a vznikla dnešná Hrnčiarska Ves. V jej erbe je výstižne vyobrazený hrnčiarsky kruh s keramickou nádobou, na Slovensku ojedinelý. Najpozoruhodnejšou stavbou obce je renesančný evanjelický kostol v časti Pondelok, pôvodne postavený v roku 1630 s predsunutou vežou. Rozšírením prešiel v rokoch 1695-97 a 1867. Neoklasicistický oltár je dielom L. Pitta z Rimavskej Soboty z roku 1886. Jeho ústredný obraz Premenenie, inšpirovaný Raffaelom, je od R. Fugerta. Baroková kazateľnica pochádza z konca 18. storočia. Segmentové oblúkové okná zvýrazňujú hladké fasády. Veža je orámovaná pilastrami a zakončená vežou, pod ktorou vedie drevená galéria. Kostol obklopuje obranný kamenný múr. Toto bohaté architektonické dedičstvo odráža hrnčiarsky odkaz mesta, ktorý […]
Hrad Ľupča Hrad Ľupča Hrad Ľupča Hrad Ľupča Hrad Ľupča a panoráma Nízkych Tatier Hrad Ľupča a panoráma Nízkych Tatier Hrad Ľupča a panoráma Nízkych Tatier

Hrad Slovenská Ľupča

Hrad postavili pred rokom 1250 a pôvodne slúžil kráľovskej rodine ako poľovnícke sídlo. Neskôr hrad menil majiteľov a tí ho prispôsobovali svojim požiadavkám, čoho dôkazom sú mnohé dostavby a prestavby. Pri úpravách v 17. storočí bolo nádvorie doplnené arkádami, v miestnostiach boli vymenené klenby. Asi najznámejším hradným pánom bol Matej Korvín. V tomto období bol hrad sídlom ľupčianskeho panstva, ktorému patrilo mnoho dedín na východ od Banskej Bystrice. Po požiari v roku 1860 bol objekt upravený na sirotinec, v období predošlého režimu tu boli sústredené rehoľné sestry. Vďaka trvalému využitiu hrad prežil a je pomerne dobre zachovaný. Hrad prechádza rozsiahlou rekonštrukciu interiéru a exteriéru, čím nadobúda krásny vzhľad a je pýchou banskobystrického kraja. Na nádvorí sa nachádza mohutná Korvínova lipa s obvodom kmeňa 770cm a výškou 20metrov. Jej vek sa odhaduje na 700 rokov. Je chráneným prírodným výtvorom od roku 1967.

Artikulárny kostol v Dúžave

Dúžava, mestská časť Rimavskej Soboty na južnom Slovensku, je domovom pre pekne staručký drevený kostolík. Postavili ho pôvodne evanjelici v Selciach pri Poltári v roku 1786, hneď ako vyšiel Tolerančný patent Jožka Druhého a konečne mohli aj oni stavať svoje chrámy. No keď si Selčania postavili nový kostol, ten starý predali v roku 1807 za 450 zlatých do Dúžavy. Rozobrali ho, previezli a znova poskladali na novom mieste. Kostolík bol dlho v dosť biednom stave, takže v roku 2007 prebehla rozsiahla rekonštrukcia. Dnes sa v ňom konajú nielen evanjelické, ale aj katolícke bohoslužby. Táto zrubová stavbička so šindľovou strechou je od roku 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Turčianska Štiavnička

Turčianska Štiavnička má pútavú históriu. Táto obec v okrese Martin na Slovensku nesie stopy dávneho slovanského osídlenia. Prvá písomná zmienka z roku 1474 je domovom architektonických skvostov, ako je neogotické mauzóleum a kaštieľ rodiny Révayovcov uprostred anglického krajinného parku z prelomu 18. a 19. storočia. Obec je známa aj ako rodisko básnika Jána Kostru, v ktorého dome z obdobia okolo roku 1900 je dnes expozícia venovaná tejto literárnej osobnosti. Turčianska Štiavnička so svojím bohatým kultúrnym dedičstvom a spojením s ikonickým slovenským spisovateľom ponúka pútavý pohľad do minulosti regiónu.

Stredoveký opevnený kostol Rimavská Baňa

Obec Rimavská Baňa s bohatou banskou históriou a stredovekými architektonickými skvostami ponúka okno do povestnej minulosti Slovenska. Hoci dnes už nie sú žiadne aktívne bane, názov tejto osady prezrádza jej pôvod ako ťažobného uzla, ktorý sa datuje po stáročia. Rimavská Baňa sa nachádza v regióne Malohont a patrí k najstarším obciam tejto oblasti. Historické záznamy prvýkrát spomínajú „Baňu“ v dokumentoch z 13. storočia, keď osada získala mestské práva od kaločskej arcidiecézy – výsady potvrdené neskôr v roku 1278. Korunovačným klenotom obce je stredoveký opevnený evanjelický kostol, pozoruhodná románsko-gotická stavba z konca 13. storočia. Jeho starobylé múry chránia nádherné stredoveké fresky vo vnútri. Tento kostol je svedectvom stredovekého rozkvetu Rimavskej Bane, keď rozkvitala banská činnosť. Hoci tieto podniky už dávno zanikli, banícka línia dediny zostáva živá vďaka svojim pôsobivým historickým pamiatkam. Pre záujemcov o slovenskú históriu ponúka Rimavská Baňa obohacujúci pohľad do minulosti.

Liptovský Michal

V obci Liptovský Michal sa nachádza ranogotický kostol sv. Michala Archanjela, pôvodne postavený pred rokom 1300. Loď bola v druhej polovici 19. storočia značne prestavaná. Vnútri barokového hlavného oltára z roku 1765 je nový obraz sv. Michala Archanjela. Drevená zvonica zo 17. storočia tvorí bránu v múre cintorína a je zakončená cibuľovitou vežou. Spodná časť je murovanej konštrukcie. Samotný zvon bol odliaty v roku 1794. Tento historický kostol s pôvodom v stredoveku bol po stáročia s láskou udržiavaný a upravovaný, pričom si zachoval svoju impozantnú gotickú fasádu, zatiaľ čo interiér bol aktualizovaný ozdobnými prvkami baroka a 19. storočia. Pokračujúce využívanie a starostlivosť o tento kostol vytvára hmatateľné prepojenie medzi moderným Liptovským Michalom a jeho hlbokou minulosťou.

Štiavnické Bane

Uprostred zvlnených kopcov neďaleko Banskej Štiavnice leží malebná obec Štiavnické Bane. Napriek tomu, že do roku 1948 bola táto očarujúca lokalita známa ako Piarg, má bohatú históriu prepletenú so známym banským mestom. V roku 1960 sa Štiavnické Bane zlúčili s neďalekou Hornou Rovnou, ktorá bola predtým súčasťou Banskej Štiavnice. Vynikajú dva architektonické skvosty: elegantný barokový rímskokatolícky kostol sv. Jozefa a obnovená Piargska bašta zo 16. storočia, staré opevnenie chrániace baňu Vindšachta. Krajinou sú posiate ďalšie banské pamiatky, ktoré šepkajú príbehy o rušnej minulosti osady. Štiavnické Bane so svojimi malebnými výhľadmi a historickými stavbami ponúkajú okno do slávneho baníckeho dedičstva Slovenska.

Amfiteáter vo Východnej

Ľudové umenie a folklór sú neoddeliteľnou súčasťou našej kultúrnej identity. Každoročne v prvý júlový víkend ožíva východný Liptov pulzujúcim rytmom tradičnej ľudovej hudby a tanca na festivale Východná. Tento medzinárodne uznávaný festival, konajúci sa nepretržite od roku 1953, je najstarším a najväčším svojho druhu na Slovensku. Z impozantnej 28 metrovej vyhliadkovej veže Májka sa návštevníkom naskytá dychberúci výhľad na Vysoké Tatry, ktorých majestátnu siluetu dominuje vrch Kriváň.

Komjatná

Údolie, v ktorom sa obec nachádza, má veľký historický význam, pretože ním prechádzala dávna obchodná cesta spájajúca Liptov a Oravu. Komjatná je známa svojimi archeologickými nálezmi z mladšej doby bronzovej vrátane mečov liptovského typu, sekier, kosákov a sídlisk pripisovaných púchovskej kultúre. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1330. Významnou časťou obce je osada Studničná, spomínaná už v roku 1600, kde sa nad lesnatou krajinou týčia mohutné skalné útvary známe ako Sedem kostolov, z ktorých jeden sa nachádza práve v centre osady. Vyhliadka zo Siedmich kostolov ponúka nádherný panoramatický výhľad do údolia a na vzdialené bralá Rozsutca. Celá atmosféra a krajina sú úchvatné. Tieto skalnaté veže, ktoré vzbudzujú úctu, tiež ukrývajú charakteristickú alpskú flóru prispôsobenú vápencovému terénu, ako je napríklad tmavofialový koniklec slovenský.
TOPlist