radovan bries " fotograf do každého počasia "

Obec Habovka

Habovka – brána do Západných Tatier Habovka je obec na Orave, ležiaca v okrese Tvrdošín, na úpätí Západných Tatier – Roháčov. Nachádza sa v doline Studeného potoka a spolu so susednými obcami Zuberec a Oravice patrí medzi vyhľadávané turistické centrá severného Slovenska. História Obec bola založená v 16. storočí počas valašskej kolonizácie. Prví osadníci prišli najmä zo severnej Oravy a Poľska. Habovka sa postupne rozvíjala ako pastierska a poľnohospodárska dedina, neskôr sa jej obyvatelia venovali drevorubačstvu a tradičným remeslám. Čím je známa Turistika – Habovka je ideálnym východiskovým bodom pre túry do Západných Tatier (Roháče, Brestová, Baníkov, Rákoň, Volovec). Folklór a tradície – obec je známa bohatou kultúrou a ľudovými zvykmi, dodnes tu pôsobia folklórne súbory a konajú sa tradičné podujatia. Drevená architektúra – zachované oravské domy s typickou architektúrou. Kostol Sedembolestnej Panny Márie – postavený v roku 1938, patrí k dominantám obce. Cestovný ruch V Habovke a okolí je množstvo ubytovacích kapacít – od penziónov po súkromné chalupy. Blízkosť Roháčov, Múzea oravskej dediny v Zuberci a termálnych kúpalísk v Oraviciach robí z obce vyhľadávané miesto po celý rok. Habovka je tak živou bránou do Roháčov – spája oravskú tradíciu, folklór a prírodu, ktorá patrí medzi najkrajšie na Slovensku.

Obec Babín

Babín je obec na Orave, kde srdce dediny tvorí kostol sv. Michala Archanjela. Kostol bol postavený v roku 1933 podľa projektu Milana Michala Harminca, pričom do nového murovaného kostola boli prenesené barokové oltáre, kazateľnica a obraz zo starého dreveného kostolíka. Pôvodne obyvatelia Babína navštevovali kostol v Sedliackej Dubovej, až kým si v roku 1665 kúpili svoj vlastný. Nový kostol stojí ako duchovná a kultúrna dominanta obce, zasvätený Zoslania Ducha svätého, a dodnes slúži pre pravidelné bohoslužby. V priebehu rokov bol doplnený o nové zvony a prešiel viacerými rekonštrukciami interiéru aj exteriéru. Jeho veža dominuje panoráme obce a je viditeľná z viacerých častí okolia, čo z kostola robí nielen duchovné, ale aj vizuálne centrum Babína. Dedinka je ideálna pre pokojné prechádzky, spoznávanie tradičnej architektúry a fotografovanie malebnej oravskej krajiny. Z lúk nad obcou sa naskytá nádherný výhľad na najvyšší vrch Oravských Beskýd – Babiú horu (1 722,9 m n. m.), ktorá leží na slovensko-poľskej hranici, približne 18 km severne od Námestova, čo pridáva miestu ešte väčšie čaro. Babín sa nachádza v centre obľúbených miest Oravy, ako sú Oravský hrad, Oravská priehrada či známa Oravská železnica, a zároveň je vhodnou bránou do regiónu Kysuce. Kostol symbolizuje históriu a kultúrne dedičstvo obce a […]
Veľké Borové Veľké Borové Veľké Borové Veľké Borové Veľké Borové Veľké Borové Veľké Borové Veľké Borové Veľké Borové Veľké Borové Veľké Borové Veľké Borové

Obec Veľké Borové

Málo spomínané miesto leží na pomedzí Liptova a Oravy, na okraji Chočských vrchov. Toto čarovné miesto, kde čas akoby zastal, je známe svojimi drevenicami dýchajúcimi históriou, ktoré zachovávajú tradičnú architektúru a atmosféru minulých čias. Nad obcou je postavená rozhľadňa, z ktorej sa naskytá nádherný výhľad na Západné Tatry a okolitú krajinu. V bezprostrednom okolí sa nachádzajú aj krásne Kvačianska a Prosiecka dolina, ktoré sú ideálne pre turistiku a objavovanie krás prírody. Toto miesto je perfektné pre tých, ktorí hľadajú pokoj, prírodu a kúsok histórie v jednom.
Obec Drietoma Obec Drietoma Obec Drietoma Obec Drietoma Obec Drietoma Obec Drietoma Obec Drietoma Obec Drietoma Obec Drietoma Obec Drietoma Obec Drietoma Obec Drietoma Obec Drietoma

Obec Drietoma

Drietoma sa nachádza vo výške 242 m n. m., v údolí potoka Drietomica, pod masívom Žľabu (737 m n. m.), na rozhraní Trenčianskej kotliny a Bielych Karpát. Je to obec, ktorou od nepamäti viedli cesty – dnes aj tá medzinárodná, spájajúca Slovensko a Českú republiku cez Hrozenkovský priesmyk. Prvá písomná zmienka pochádza už z roku 1244 (ako „Drethma“). V minulosti patrila rôznym zemianskym rodom, neskôr aj Trenčianskemu panstvu či Nitrianskemu biskupstvu. V 18. storočí tu fungovala tridsiatková stanica, čo potvrdzuje jej význam ako miesta obchodu a pohybu. Aj dnes je Drietoma dôležitým hraničným bodom – vedie tadiaľ frekventovaná cesta I/50 (E50) smerujúca do Českej republiky, konkrétne do Starého Hrozenkova. Symbolom česko-slovenského priateľstva sa stala Lipa bratstva, zasadená v roku 1922 oboma starostami. V roku 2012 pri nej odhalili pamätnú tabuľu. Zaujímavosti a pamiatky v obci: Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z roku 1901 Kaplnka sv. Kríža na cintoríne (1875) Kaštieľ rodiny Chorinskovcov s parkom – dnes obecný úrad Chránené prírodné územie Ostrá hôrka Drietoma je obec s bohatou históriou, prírodnou krásou a kultúrnou stopou. Miesto, kde sa prepája pokoj vidieka s pohybom cez hranice – doslova aj symbolicky.
Obec Pruské Kaštieľ v obci Pruské Kaštieľ v obci Pruské Kaštieľ v obci Pruské Kaštieľ v obci Pruské Kaštieľ v obci Pruské Obec Pruské v pozadí Vršatecké bradlá Obec Pruské v pozadí Vršatecké bradlá Obec Pruské v pozadí Vršatecké bradlá Obec Pruské v pozadí Vršatecké bradlá Obec Pruské v pozadí Vršatecké bradlá Obec Pruské v pozadí Vršatecké bradlá Obec Pruské v pozadí Vršatecké bradlá Obec Pruské v pozadí Vršatecké bradlá Obec Pruské v pozadí Vršatecké bradlá Obec Pruské v pozadí Vršatecké bradlá Obec Pruské v pozadí Vršatecké bradlá

Obec Pruské

Obec Pruské sa nachádza v Trenčianskom kraji, v okrese Ilava, v prostredí Považského podolia, v tesnej blízkosti Bielych Karpát a len niekoľko kilometrov od hranice s Českou republikou. Leží medzi Ilavou a Vršatcom, čo z nej robí ideálne miesto pre výlety a spoznávanie prírodných aj historických krás regiónu. Neďaleké Vršatecké bradlá a zaniknutý hrad ponúkajú nádherné výhľady a možnosti nenáročnej turistiky. V obci nájdeme viacero významných historických objektov – najmä dva kostoly a kaštieľ, ktorý je dnes sídlom Strednej odbornej školy. Pamiatky v Pruskom: Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla – monumentálna baroková stavba so zachovanými umeleckými prvkami a bohatou históriou. Evanjelický kostol a. v. – jednoduchšia klasicistická stavba, dôležitá pre náboženský život evanjelickej časti obyvateľov. Kaštieľ Pruské – pôvodne šľachtické sídlo, dnes adaptovaný na účely Strednej odbornej školy. Napriek zmene využitia si zachoval svoj historický vzhľad a význam pre obec. Pruské vďaka svojej strategickej polohe, kombinácii prírodných krás a historických stavieb ponúka zaujímavý tip na výlet pre milovníkov architektúry aj regiónov Slovensko-českého pohraničia.
Haluzice Haluzice Haluzice Haluzice Haluzice Haluzice Haluzice Haluzice Haluzice Haluzice Haluzice Haluzice

Románsky kostolík v obci Haluzice

Obec Haluzice, ležiaca v okrese Nové Mesto nad Váhom, blízko hraníc s Českou republikou, neďaleko Trenčína je ideálnym miestom na krátky výlet spojený s poznávaním histórie a prírody. Tento pokojný kút Bielych Karpát ponúka nenáročnú prechádzku, ktorú zvládnu aj rodiny s deťmi. Najvýraznejšou pamiatkou je románsky kostolík z 13. storočia, dnes zachovaný ako zrúcanina. Dochovali sa múry, tri úzke okná apsidy a južný vstup do hlavnej lode. Pri kostole stojí zvonička a vstupná veža, ktoré spolu s okolím vytvárajú pôsobivý historický celok – najmä pri pohľade z neďalekej rozhľadne Haluzická vyhliadka. Z nej sa otvárajú výhľady na široké okolie, vrátane Považského Inovca, Trenčianskeho hradu a pri dobrej viditeľnosti až po hrebeň Malej Fatry. Súčasťou areálu je aj starý cintorín, ktorý dotvára atmosféru tohto jedinečného miesta. Haluzice sú zároveň vstupnou bránou do Haluzickej tiesňavy, úzkeho skalnatého kaňonu s pestrou vegetáciou. Haluzice sú skvelým tipom na výlet, kde spojíte kultúru, výhľady a dotyk s prírodou.
Hrad Vršatec Hrad Vršatec Hrad Vršatec Hrad Vršatec Hrad Vršatec Hrad Vršatec Hrad Vršatec Hrad Vršatec Hrad Vršatec Hrad Vršatec Hrad Vršatec Hrad Vršatec Hrad Vršatec Hrad Vršatec

Hrad Vršatec

Zrúcanina hradu Vršatec a história Vršatského Podhradia Nad obcou Vršatské Podhradie v pohorí Biele Karpaty sa vypína zrúcanina hradu Vršatec, situovaná na úpätí výrazných Vršatských bradiel medzi obcami Krivoklát a Červený Kameň. Hradná lokalita je nielen historicky cenná, ale aj geologicky a krajinársky atraktívna. Najstaršie doklady osídlenia tohto územia siahajú až do mladšej doby bronzovej, o čom svedčia nálezy žiarového pohrebiska lužickej kultúry. Z obdobia prelomu letopočtu pochádzajú stopy púchovskej kultúry, a z 9. storočia sa tu našli slovanské hroby i nástroje miestneho kováča, čo poukazuje na bohaté osídlenie v období Veľkej Moravy. Výstup k hradnej zrúcanine je nenáročný a vhodný pre širokú verejnosť, pričom turistov odmení nádherným výhľadom na krajinu Bielych Karpát a malebné okolie. Táto lokalita je ideálnym miestom na spojenie poznávania histórie s relaxom v prírode.
Donovaly Donovaly Donovaly Donovaly Donovaly

Donovaly

Donovaly sú jedným z najznámejších horských stredísk na Slovensku – a to nielen pre lyžiarov. Ležia v sedle medzi Národným parkom Nízke Tatry a Veľkou Fatrou, v nadmorskej výške približne 960 metrov. Práve táto poloha ponúka nádherné panoramatické výhľady, čerstvý horský vzduch a množstvo príležitostí na oddych v prírode počas celého roka. Zatiaľ čo v zime sem mieri množstvo návštevníkov za zimnými športmi, leto na Donovaloch patrí pešej turistike, cyklotúram a rodinnej rekreácii. Známe sú aj atrakcie ako Habakuky – rozprávkové mestečko, Donovalkovo pre deti, lanovky s výhľadmi či dobrodružný park. Dominantou centra obce je Rímskokatolícky kostol sv. Antonína Paduánskeho. Postavený bol v 50. rokoch 20. storočia a svojim jednoduchým, no pôsobivým vzhľadom dotvára charakter tejto horskej obce. Kostol je obľúbeným miestom nielen pre veriacich, ale aj pre fotografov – najmä pri rannom svetle a zimnej inverzii. Pre milovníkov prírody sú Donovaly východiskovým bodom pre túry na Zvolen, Novú hoľu, či hrebeňovku smerom do Starohorských vrchov a Ľupčianskej doliny.
Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar

Ždiar

Ždiar je slovenská obec s bohatou históriou a tradíciou, ktorá sa nachádza medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou v malebnej Podtatranskej doline. Paralelne s obcou vedie Cesta slobody spájajúca Tatranskú Kotlinu s Lysou Poľanou. Len 3 km od poľských hraníc a 34 km od Popradu sa Ždiar prvýkrát spomína v roku 1282 ako Stragar, zem udelená kráľom Ladislavom IV. Až do konca 19. storočia prevládali jednopriestorové zruby, ktoré spočiatku využívali pastieri a uhliari. V týchto rustikálnych chatrčiach bývali spolu rodiny a hospodárske zvieratá. Tradičné goralské odevy nosia starší aj dnes na nedeľné omše a sviatky, krásne vyšívané vlnené sukne a vesty symbolizujúce slovenské dedičstvo. V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa Ždiar stal jednou z najnavštevovanejších destinácií v Tatrách a lákal turistov na svoje malebné chodníky a štíty. S Belianskymi Tatrami týčiacimi sa nad hlavou a ozvenou povestnej minulosti zostáva Ždiar slovenským klenotom, ktorý ponúka prírodu, kultúru a horskú pohostinnosť.
Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar Ždiar

Ždiar jazerá Strednica

Medzi Popradom a Tatranskou Javorinou na hlavnej ceste 66 sa nachádza obec Ždiar. Žije tu celoročne turistický ruch. Vysokohorské prostredie je výnimočné svojou polohou a atraktivitou prostredia. Toto miesto je vyhľadávané v lete turistami, rodinami na potulkách prírodou. V zime je severná časť úpätia Belianskych Tatier vyhľadávaná lyžiarmi v stredisku Strednica. Deväť vlekov tu dáva nadšencom tohoto zimného športu možnosti zábavy na zasnežených svahoch. Vedľa lyžiarskeho strediska sú napustené protipožiarne nádrže, ktoré dotvárajú beztak čarovné horské miesto o vodnú plochu v ktorej sa odrážajú končiare Belianskych Tatier Havran 2152 m.n.m., Ždiarska vidla 2146 m.n.m.a Široké sedlo 1830 m.n.m.
TOPlist