Artikulárny kostol v Dúžave

Dúžava, mestská časť Rimavskej Soboty na južnom Slovensku, je domovom pre pekne staručký drevený kostolík. Postavili ho pôvodne evanjelici v Selciach pri Poltári v roku 1786, hneď ako vyšiel Tolerančný patent Jožka Druhého a konečne mohli aj oni stavať svoje chrámy. No keď si Selčania postavili nový kostol, ten starý predali v roku 1807 za 450 zlatých do Dúžavy. Rozobrali ho, previezli a znova poskladali na novom mieste. Kostolík bol dlho v dosť biednom stave, takže v roku 2007 prebehla rozsiahla rekonštrukcia. Dnes sa v ňom konajú nielen evanjelické, ale aj katolícke bohoslužby. Táto zrubová stavbička so šindľovou strechou je od roku 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Tatranská Javorina

Tatranská Javorina je pôvabná podhorská obec ležiaca na severe krajiny neďaleko poľských hraníc, len 11 km od Ždiaru. K obci patria obce Lysá Poľana a Podspády. V okolitých lesoch kedysi dominoval javor platan, ktorý pravdepodobne inšpiroval názov dediny odvodený od tohto stromu. V obci sa nachádza niekoľko zaujímavých miest, vrátane bývalých rekreačných zariadení pre štátnych úradníkov, poľovnícky zámoček patriaci kniežaťu Hohenlohe, a predovšetkým veľkolepý drevený rímskokatolícky kostol sv. Anny. Kostol bol postavený v roku 1903 na objednávku Kristiána Hohenloheho a je ústredným bodom obce. Svätá Anna ako patrónka lesníkov vhodne bdie nad týmto spoločenstvom usadeným v prekrásnych lesoch Slovenska.

Miniskanzen drevených chrámov Ľutina

Miniskanzen drevených chrámov sa nachádza na východe Slovenska medzi Starou Ľubovňou a Prešovom. Tiché miesto kde všade vôkol uvidíte repliky drevených chrámov, ktoré patria medzi skvosty ľudovej sakrálnej architektúry nielen z východného Slovenska. Miniskanzen otvoril a posvätil prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ, 30. novembra 2011 v obci Ľutina. Všetky osadené miniatúry sú v mierke 1:10. Na jednom mieste sa nachádzajú desiatky modelov drevených chrámov zo Slovenska, Poľska a Ukrainy. Z každého uhla máte nové pohľady a kombinácie pamiatok. Je to skutočne unikátne miesto, ktoré si zamilujete a pokiaľ ho navštívite nájdete tu aj tiché miesto na meditácie.

Drevený gotický kostol Všetkých svätých Tvrdošín

Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne je jednou z najkrajších gotických pamiatok na Orave. Táto monumentálna stavba bola postavená v druhej polovici 15. storočia a vyniká svojou impozantnou vežou, bohato zdobeným hlavným portálom a vzácnymi neskorogotickými maľbami v interiéri. Kostol je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu a svedčí o majstrovstve stredovekých staviteľov a remeselníkov. Jeho hodnota spočíva nielen v architektonických kvalitách, ale aj vo výnimočne zachovanej pôvodnej výzdobe. Pre návštevníkov predstavuje mimoriadne pôsobivú ukážku neskorej gotiky na Slovensku.

Drevený chrám v obci Kalná Roztoka

V podhorí Karpát leží slovenská obec Kalná Roztoka. Táto skromná osada, prvýkrát zaznamenaná v roku 1567, bola kedysi súčasťou humenského panstva, ktorému vládla rodina Drugethovcov, a neskôr prešla do rúk Sirmáisov. V roku 1866 vznikla Kalná Roztoka zlúčením dvoch obcí – Kalná a Roztoka. V srdci obce stojí drevený kostol sv. Jána Krstiteľa, pôvodne postavený koncom 18. storočia a obnovený v roku 1839. Ale skutočným klenotom Kalnej Roztoky je neďaleký prales Havešová, jeden z posledných zachovaných bukových pralesov v Európe. Tento nedotknutý lesný ekosystém, ktorý bol po stáročia nedotknutý, získal v roku 2007 štatút svetového dedičstva UNESCO, čo je dôkazom jeho ekologického významu. Aj keď je Kalná Roztoka rozlohou malá, ukrýva veľké prírodné bohatstvo – od malebnej drevenej architektúry až po prastarý les na prahu. Jeho pokojné prostredie naďalej poskytuje okno do tradičného karpatského života.

Drevený chrám v obci Hrabová Roztoka

Hrabová Roztoka je obec s bohatou históriou, ktorá siaha až do 16. storočia. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1568. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí barokový gréckokatolícky chrám sv. Bazila Veľkého. Tento architektonický skvost bol postavený v polovici 18. storočia a dnes je národnou kultúrnou pamiatkou. Len kúsok od neho stojí ešte jeden chrám – pravoslávny chrám zasvätený sv. Vladimírovi. Obe tieto sakrálne stavby dotvárajú kolorit obce a svedčia o jej bohatej histórii a viere obyvateľov. Hrabová Roztoka si tak zaslúži pozornosť nielen miestnych, ale aj všetkých, ktorí majú záujem o kultúrne dedičstvo východného Slovenska.

Drevený chrám v obci Ruská Bystrá

Drevený gréckokatolícky kostol Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša sa hrdo týči v obci Ruská Bystrá, zasadenej v tieni Vihorlatských vrchov v okrese Sobrance na východnom Slovensku. Tento kostol byzantského obradu bol postavený v roku 1730 na kopci nad obcou, za vlády cisára Svätej rímskej ríše Karola VI. z habsburskej dynastie. Kostol je zasvätený svätému Mikulášovi. V roku 1968 bol tento architektonický skvost spolu s ďalšími 26 vzorovými drevenými kostolmi v regióne vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku SR. 7. júla 2008 sa pripojil k elitnej skupine, keď bol spolu s ďalšími 7 kostolmi zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Toto uznanie oslavuje jeho výnimočnú univerzálnu hodnotu ako súčasť Drevených kostolíkov slovenskej časti Karpát. Kostol je aj naďalej hrdou pripomienkou bohatého kultúrneho dedičstva východného Slovenska a jeho obyvateľov. Jeho elegantná drevená architektúra a zdobenie sú dôkazom zručnosti remeselníkov z 18. storočia. Pre návštevníkov i pútnikov je významným duchovným miestom a trvalým spojením s minulosťou Slovenska.

Drevený kostol v obci Šmigovec

Drevený gréckokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána v obci Šmigovec z roku 1755 je hrdou národnou kultúrnou pamiatkou v obci. Aj keď bol tento historický kostol nedávno zrekonštruovaný, už sa v ňom nekonajú bohoslužby. Namiesto toho sa veriaci zhromažďujú v novom kostole z roku 1995 s rovnakým zasvätením. Plány kedysi počítali s presťahovaním pôvodného dreveného kostolíka do neďalekej obce Ľutina. Predstavitelia Šmigovca však nakoniec považovali kostol za príliš integrálny s miestnym dedičstvom, aby sa s ním mohli rozlúčiť, uprednostňovali zachovanie na mieste. Tento úctyhodný dom uctievania zostáva kultúrnym pokladom, ktorý spája súčasnosť s bohatou cirkevnou minulosťou.

Drevený artikulárny kostol Hronsek

Južne od Banskej Bystrice a severne od Zvolena sa nachádza obec Hronsek. Nachádza sa tu niekoľko historických objektov. Najstarším z nich je artikulárny kostol. Pre jeho stavbu bolo vybrané miesto, kde bolo hranovnisko. Všade dookola boli močiare a rieka Hron. Kostol však nikdy nebol zatopený. Unikátne je použitie klasickej tesárskej techniky spájania a to drevenými kolíkmi. Použitý materiál bol dub a smrekovec. Stavba má 23×18 metra s výškou 8 metrov. Nachádzajú sa tu prvky škandinávskej architektúry. Stĺporadia pod a nad chórom a prístrešky sú zdobené jónskym ornamentom. Usudzuje sa, že stavbu realizovali remeselníci z Nórska a Švédska. Kostol začali stavať v roku 1725 a na jeseň roku 1726 bol dokončený. Meno autora nie je známe. Šesť vymeniteľných obrazov z roku 1771 od Samuela Kialoviča sa nachádza na oltári. Nad oltárom sú anjeli, ktorí držia erby šľachtických rodín, ktorí podporovali evanjelickú cirkev. Vzácny barokový organ z roku 1764 je dielom majstra Martina Podkonického. Kapacita kostola je 1100 miest. Pri kostole sa nachádza zvonica z toho istého obdobia v rovnakom štýle. Tri staré lipy pred kostolom boli vysadené pri vysviacke kostola. Do zoznamu UNESCO bol zapísaný v roku 2008 spolu so zvonicou.

Artikulárny kostol v obci Istebné

Ferozliatinový priemysel priniesol v 50 rokoch 19. storočia do obce Istebné rozvoj. Táto rázovitá obec v okrese Dolný Kubín je miestom pre turizmus. Po vyznačených trasách sa dostanete na Kubínsku hoľu, odkiaľ sa dá pokračovať na hrebeň Oravskej Magury alebo dominanty dolnej Oravy, Veľkého Choča. Najvýznamnejšou pamiatkou v obci Istebné je drevený artikulárny kostol postavený bez veže z rokov 1686-1687. Pozemok na postavenie kostola daroval oravský podžupan Pavol Dávid. Kostol je postavený zo smrekového a jedľového dreva zrubovou konštrukciou na kamennom sokli. Pod kostolom sa nachádzajú krypty miestnych zemanov. V roku 1871 bola konštrukcia kostola z exteriéru obitá zvislým bednením, ktoré existuje dodnes. Oltár pochádza z roku 1698 a znázorňuje sv. Trojicu, kazateľnica je z roku 1686, je na nej erb rodiny Bajcsi, ktorá ju kostolu darovala. Organ pochádza z roku 1768. Na stenách a strope kostola bola ornamentálna maľba. Vedľa kostola je postavená zvonice z roku 1731. Spodná časť je z kameňa, v hornej časti má drevenú konštrukciu. Starší zvon pochádza z roku 1692, novší bol z roku 1763. Za prvej svetovej vojny bol odvezený a nahradili ho dva novšie.
TOPlist