Kostol Svätého Kríža v Banskej Bystrici je významnou historickou pamiatkou, ktorého vývoj odráža rôzne architektonické štýly a historické zmeny. Pôvodne bol jednoloďovým kostolom postaveným pri severnom hradbovom múre, ktorý je súčasťou samotnej stavby. Kostol, ktorý stojí medzi Baníckou a Pisárskou baštou, má zložitý vývoj, ktorý je viditeľný v jeho nepravidelnom tvare a dispozičnom usporiadaní.

Jeho pôvodná konštrukcia sa datuje do 15. storočia a v priebehu rokov prešiel niekoľkými úpravami. V roku 1492 bol kostol predĺžený, keď bol pripojený k tzv. Matejovmu domu. Neskôr, v 16. storočí, bola pristavaná kaplnka a kostol bol prestavaný na dvojlodie. V barokovom období, keď kostol spravovali jezuiti, získal nový interiér a okná.

Medzi umelecké diela kostola patrí neskororenesančná krstiteľnica z roku 1652, dielo Jána Weinhardta, a fresky na severnej stene, ktoré zobrazujú biblické scény ako Premenenie Pána na hore Tábor, Posledný súd a Zoslanie Ducha Svätého na apoštolov.

Z architektonického hľadiska je kostol zaujímavý nielen svojou kombináciou gotických a barokových prvkov, ale aj tým, že stojí na mieste bývalej kostnice. Interiér kostola je zdobený klasicistickým oltárom z roku 1834, ktorý obsahuje sochy Ukrižovania a postavy svätých.

Kostol Svätého Kríža je tiež známy ako „Slovenský kostol“, pretože ho pravidelne navštevovali slovenskí obyvatelia Banskej Bystrice a taktiež sa vyzbierali na dostavbu a rekonštrukciu.
V Kostole Svätého Kríža v Banskej Bystrici sa skutočne slúžia omše v rímskokatolíckej aj pravoslávnej liturgii. Tento kostol je totiž katedrálnym chrámom pre obidve cirkvi, ktoré majú v Banskej Bystrici svoje duchovné a liturgické centrum.

1. Rímskokatolícka liturgia – V tomto kostole sa slúžia aj omše v tradičnej rímskokatolíckej forme. Tieto omše sú vedené podľa latinskej (rímskej) liturgickej tradície, ktorá je charakteristická používaním latinského jazyka v obradoch (aj keď dnes sa väčšina omší slúži v miestnom jazyku) a liturgickými symbolmi, ktoré sú odlišné od východného (byzantského) ritu.
2. Pravoslávna liturgia – Okrem rímskokatolíckej omše sa v kostole slúžia aj omše podľa pravoslávnej (východnej) liturgie, ktorá je typická pre pravoslávne cirkvi. Pravoslávna liturgia má odlišný liturgický obrad, vrátane použitia iného liturgického jazyka (zvyčajne slovenčiny alebo cirkevnoslovančiny) a tradičných obradov, ako sú ikony, kadidlo, spevy a ďalšie východné symboly.

Tento kostol je teda zaujímavý tým, že je miestom, kde sa stretávajú dve veľké kresťanské tradície – rímskokatolícka a pravoslávna – ktoré tu spoločne vyjadrujú svoju vieru prostredníctvom rôznych liturgických obradov.